Názov Obce: Stráža, Okres: Žilina, Kraj: Žilina
Celková výmera: 317 ha
Nadmorská výška: od 320 do 550 m n.m. v chotári, stred obce má výšku 420 m n.m.
Najvyšší vrch v obci: Želehosť 736 m n.m.
Rieka pretekajúca obcou: Varínka
Vzdialenosť od mesta Žilina: 12 km
Poloha obce: Obec leží na východnom výbežku Žilinskej kotliny, na nive Varínky. Územie obce sa vyznačuje hornatým reliéfom.
Východnú časť jej chotára tvorí pahorkatina a západnú vrchovina Kysuckých vrchov, ktoré tvoria treťohorné horniny. Má hnedé lesné pôdy. Nesúvislý les je v západnej časti.
Územie obce je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra, ktoré je rozdelené z hľadiska diferenciácie ochrany krajiny začlenené do 3. ochranného pásma.
Základné klimatické podmienky: Územie patrí do mierne teplej, vlhkej oblasti s chladnou až studenou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je cca 7-8 stupňov C pričom najteplejší mesiac v roku je júl s priemernou teplotou cca 17 stupňov C a najstudenší je január . Celé územie je pomerne bohaté na zrážky hlavne vo vegetačnom období.
Urbanistické začlenenie: Obec plnila v minulom období (do roku 1989) funkciu nestrediskového sídla vyššieho významu. V súčasnej dobe v pláne VÚC Žilina má funkciu lokálneho významu s predpokladaným rozvojom v závislosti na revitalizácii priemyselnej časti Žiliny. Organizačne je sídlo miestneho významu a spadá pod obvod predpokladanej zástavbovej a priemyselnej časti Žilina, ktorá je zároveň aj jadro Severo-považského regiónu, v ktorého urbanizačnom priestore leží. Žilina je politicko-hospodárskym, kultúrno-spoločenským, administratívnym a správnym centrom okresu a poskytuje i obci Stráža vyššiu i nadmiestnu vybavenosť.
Základná sociálno-ekonomická analýza a charakteristika obce: Z ekonomického hľadiska možno obec Stráža charakterizovať ako obec s limitovaným ekonomickým potencionálom, s malou efektívnosťou materiálových nákladov a nízkou pridanou hodnotou. V obci sa nenachádza priemyselná výroba a s ohľadom na blízkosť priemyselného centra Žilina je priemysel a výroba lokalizovaná v tomto centre. V schválených plánovacích dokumentoch (najmä plán VÚC Žilina a PHSR obce) je údolie Terchovskej doliny predpoklad rozvoja cestovného ruchu a turizmu.
Občianska vybavenosť: Materská škola, Obecný úrad, kultúrny dom s požiarnou zbrojnicou, futbalové ihrisko, multifunkčné asfaltové ihrisko, šatne a sociálne zariadenia pre športovcov, detské ihrisko, predajne zmiešaného tovaru, pohostinstvo, hotel s reštauráciou, opravovne automobilov, prevádzka drevovýroby, dom smútku, kaplnky, kostol.
Výstavba v obci: V obci sa nachádzajú prevažne murované jedno a dvojpodlažné domy.Z pôvodných drevených domov sa zachovalo málo – väčšiou sa neužívajú na trvalé bývanie.Najväčší rozvoj v individuálnej bytovej výstavbe bol v rokoch 1970-1990. Po tomto období najmä pod vplyvom neúmerne rastúcich cien materiálov nastal útlm vo výstavbe domov.
Inžinierske siete: V širšej územnej oblasti je vybudovaný skupinový vodovod Belá –Lysica, na ktorý je napojená i obec Stráža.
Plynofikácia obce: Cez územie je vedený i vysokotlakový plynovod „Severné Slovensko“ s definovaným ochranným pásmom od 50-150m podľa charakteristiky objektov. Napojených je cca 85% domácností.
v r. 1994 bola dokončená prvá vetva plynofikácie, v r. 1996 druhá vetva plynofikácie.
Elektrifikácia obce: Zásobovanie elektrickou energiou je z transformovne Žilina po 22 kV vedení. Pri poruche je územie zásobované z vedenia transformovne Čadca.
Kanalizácia: Splašková kanalizácia.
Obec je napojená na kanalizačný zberač Terchovská dolina, ktorý bol spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Pre dažďovú vodu sú vybudované v obci viaceré kanalizačné zberače.
Telekomunikačná sieť: Obec je napojená na telefónnu ústredňu Belá: Vyšší telekomunikačný uzol je RO Žilina.
V r. 2006,2007 bola rekonštrukcia telekomunikačného vedenia – vzdušné vedenie sa vymenilo za zemné vedenie.
Poštové služby zabezpečuje pošta v obci Dolná Tižina.
Dopravná infraštruktúra:
Obecné cesty. Väčšina z nich potrebuje rekonštrukciu. Pripravuje sa rekonštrukcia cesty na Záhumní. Majetkovoprávne sa vysporiadava cesta Roveň.
Most cez rieku Varínku je značne poškodený povodňami, uvažuje sa s jeho rekonštrukciou.
História obce, výnimočné historické udalosti :
Obec patrila do majetku panstva Starého hradu Varín (pôvodný názov bol Varna). V prvej polovici 13.storočia mu patrilo územie na východe ohraničené Oravou, na juhu siahalo za rieku Váh, na západe po Kysucu a jeho severná časť bola totožná s poľkými hranicami.Hrad mal funkciu pohraničnej pevnosti Uhorska, chránil obchodnú cestu vedúcu popri Váhu z východu na západ a pravdepodobne bol aj mýtnou stanicou. Obyvvateľstvo Stráže spolu s ďalšími obcami bolo povinné rôznymi dávkami a službami, medzi inými aj vojenskou a zároveň vydržiavalo hradnú posádku.
Prvá písomná zmienka o obci Stráža je z 15. storočia presnejšie z roku 1439 v donančnej listine kráľa Albrechta, ktorou svojej manželke Alžbete daroval viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolice medzi ktorými bolo aj starohradské panstvo- je pravdepodobné, že obec existovala už skôr. Niektorí historici na základe názvu obce poukazujú na možnosť jej vzniku už pred 13.storočím. Táto skutočnosť však nie je archeologicky doložená. Z iného historického dokumentu, týkajúceho sa majetkovej deľby medzi Pongrácovcami, neskoršími majiteľmi panstva sa dozvedáme, že v obci v roku 1520 bolo 6 sedliakov, 2 pustné role a čo je dôležité, spomína sa tu existencia zákupného richtára. Túto skutočnosť časť historikov vysvetľuje tak, že obec v priebehu 15. storočia mohla z pôvodného domáceho zvykového práva prejsť na nemecké-tešínske právo, neskôr známe ako žilinské v rámci ődedinského práva a z toho vyplývajúcich výhod. Richtárska funkcia bola navyše voľne scudziteľná a tak zemepáni udeľovali dedičné richtárstvo buď ako odmenu za preukázané služby, alebo ho jednoducho predávali. Richtárovi prislúchala časť poplatkov z dávok dedinského obyvateľstva a pokút, bol prvostupňovým sudcom, z daňových poplatkov mu patril denár z každého 6. lánu (usadlosti). Dedinské obyvateľstvo malo právo na spoločné pasienky, na výrub dreva v lese a na rybačku. Najväčším prínosom pre postavenie poddaných v dedinách bolo presné vymedzenie povinností a platieb voči zemepánovi. Vzhľadom na skutočnosť, že obec bola ešte začiatkom 20. storočia typickou pasienkovo-roľníckou obcou a okolité dediny ako npr. Dolná Tižina, Belá a pod. sa dokázateľne riadili valašským právom, najpravdepodobnejšie je, že aj Stráža prešla na toto právo, alebo priamo vznikla valašskou kolonizáciou. Táto sa k nám začala šíriť koncom 14. storočia, nebola však jednotným prúdom ani etnicky ani časovo a tak pretrvala i do 16. storočia. Valasi boli pastieri. Svoje stáda kôz a oviec pásli na pasienkoch a holiach predtým hospodársky nevyužitých, preto k nim feudáli posielali svojich lokátorov. Dostávali do úžitku lesy, pasienky a niektoré výhody. Panstvu za to odvádzali peňažnú dávku, produkty z chovu a neplatili cirkevný desiatok ani štátnu daň. Neboli povinní ani robotami. Vykonávali iba niektoré strážne a vojenské povinnosti. Valašské osady mali preto určitú súdnu a správnu autonómiu, ktorá bola v rukách voleného richtára.
Názov obce:
V etnickom zložení obyvateľstva prevládal domáci prvok. Názov obce počas celej jej existencie si zachoval pôvodný slovenský, v staršom období pololatinský tvar.
V roku 1439 je to possessio seu villa Strase, v roku 1520 Zthrasa, v roku 1598 Ztrza v r. 1773 Strassa. Od roku 1808 sa stretávame so slovenskou formou Stráža. V úradnom rakúsko-uhorskom listinnom materiály sa používala pomaďarčená forma Sztrázsa, alebo preklad slovenského názvu – Nemesőr. Z 18.storočia je známa obecná pečať kruhová s priemerom 23 mm. V kruhopise je nápis SIGIL.P.SZTRAZA a kosoštvorec tvorený 9 bodkami. Centrom pečate je erbová figúra znázorňujúca koňa na pažiti.
Pôvodné obyvateľstvo a pôvodná architektúra
Obyvatelia sa živili salašníckym chovom oviec, prácou v lese, roľníctvom a chovom dobytka. Neúrodná pôda ich nútila hľadať si neskôr aj iné zdroje obživy. Dostatok vápenca v okolí neďaleko Varína a v Nezbudskej Lúčke podnietil vznik vápenkárstva. Stráža bola potočnou dedinou z časti s nepravidelnou zástavbou. Sídelnou osou sa stal potok Varínka, ktorý určoval radenie obytných i hospodárskych jednotiek. Zrubové hospodárske stavby stáli vo dvoroch voľne cez cestu oproti obytným domom. 18. storočie znamenalo pre obec istý rozvoj, keďže v roku 1784 mala už 30 domov, v ktorých žilo 33 rodín, čo predstavovalo 208 obyvateľov. Pozvoľný rast pokračoval i v 19. storočí npr. v r. 1828 štatistiky uvádzajú 34 domov a 315 obyvateľov.
Pôvodnú drevenú architektúru dediny zničil veľký požiar ktorý vypukol 3.apríla 1910 v neskorých nočným hodinách. Vzhľadom na to, že základným stavebným materiálom väčšiny objektov bolo drevo, rýchlo sa rozšíril. Ohňu padlo za obeť 27 obytných domov a viac ako 60 hospodárskych stavísk, množstvo dobytka, obilia, krmivo a podobne. Celková škoda bola vyčíslená na viac ako 100 000,- korún. Takmer tri štvrtiny obyvateľov obce sa ocitlo bez strechy nad hlavou, osobného majetku a hrozil im hlad. Predstavenstvo obce sa rozhodlo obrátiť na ministerstvo vnútra so žiadosťou o udelenie dlhodobej bezúročnej pôžičky vo výške 60 000,- korún, pričom dlžníkom sa mala stať obec, ktorá by počnúc 1. novembrom 1911 každoročne splácala finančnú čiastku v takej výške, aby celková suma bola vrátená počas 20 rokov. Pôžička sa rozdelila medzi 30 najviac postihnutých rodín –pohorelcov. Poskytla ju žilinská úverová banka akc. spol. Stavebné práce boli zverené firme Karol Grün a synovia. Novovypracovaný plán Stráže z dôvodov protipožiarnej prevencie predpokladal výstavbu murovaných troj-priestorových domov so sedlovou strechou s valbou a murovaným štítom s väčšími dvojitými oknami i dverami. Jeho realizáciou sa celkovo zlepšili hygienické pomery a podmienky bývania. Aj hospodárske budovy dostali murované a železobetónové časti. Stavebný materiál piesok, štrk z potoka Varínka použitý na stavbu mali pohorelci zdarma. Rovnaké nariadenie platilo aj na skaly získané z okolia. Podľa dohody obecného predstavenstva so stavebnou firmou mala byť výstavba hospodárskych budov ukončená do 1. augusta a rekonštrukcia celej dediny do 1. novembra 1910. 18. októbra však firma Grün a synovia hlásila, že práce ukončia do 25. októbra 1910. Obnova obce sa skončila.
Ľudový odev: Nosil sa tu variant ľudového odevu – kroja ako v Terchovej
Geografické, architektonické a turistické dispozície /zaujímavé budovy a zariadenia, turistické trasy, cyklotrasy, , lyžiarske trate, zaujímavé turistické ciele/ , či zvláštnosti obce:
Obec sa nachádza v Terchovskej doline, leží v kotline medzi Kysuckou vrchovinou a Malou Fatrou. Obcou preteká rieka Varínka – pstruhová voda s možnosťou rybolovu. Blízke lesy a peknú prírodu možno využiť na turistiku, cykloturistiku a lyžovanie na bežkách, hubárstvo.
V obci sa nachádza obora s lesnou zverou. Je tu aj novootvorený poľovnícky hotel Diana s možnosťou ubytovania a stravovania.
V blízkom okolí možnosť turistiky a rekreácie:
Hrady,zámky, múzeá:
Hrad Strečno, Starý hrad, Kaštieľ Krasňany, Budatínsky zámok – múzeum
Turistika:
Malá Fatra, Kysucká vrchovina, Jánošíkové diery v Terchovej, vo Vrátnej doline a v Terchovej lanovky a lyžiarske vleky,
Kúpaliská, vodné toky, vodné nádrže:
Termálne kúpalisko Stráňavy, Terchovec –Terchová, Krytá plaváreň Žilina,
Rieka Váh Strečno: v letnom období možnosť prevozu na plti
Vodná nádrž: Žilina, Hričov: vodné športy, rybolov
Dopravná sieť, napojenosť na ostatné regióny, či okresné mestá:
autobusová a automobilová doprava po ceste 3. triedy prepojenie so Žilinou, Terchovou, Kysucami a Oravou
železničná doprava: najbližšia železničná stanica Varín vzdialená 7 km
letisková doprava. najbližšie letisko : Hričov pri Žiline
Školy, zdravotné zariadenia, sociálne zariadenia, polícia, hasičské zbory, športové kluby amatérske, umelecké, alebo občianske združenia so záujmovou činnosťou, pôsobiace v obci:
Nachádza sa tu Materská škola, Obecný hasičský zbor, Športový klub – Telovýchovná jednota.
Kultúra:
V obci pôsobí Zbor pre občianske záležitosti, ktorý organizuje kultúrne podujatia a Miestne ochotnícke divadlo. Kultúrny dom bol zrekonštruovaný v r. 2010. Nachádza sa v ňom okrem spoločenskej miestnosti –sále aj vybavená kuchynka a knižnica.
Plánujeme knižnicu vybaviť počítačmi a internetom.
Obec každoročne v júli organizuje športovo-kultúrne slávnosti Gorazdove dni.
Obecné insígnie: Obec používa vlastné insígnie, ktoré boli schválené Obecným zastupiteľstvom a slávnostné vysvätené v kostole Svätého Gorazda.
Erb obce, pečať a vlajka obce :
Heraldická komisia schválila a zaradila do heraldického registra MV SR dnešnú podobu erbu obce Stráža:
v modrom štíte na zelenej pažiti strieborný zlatokopytý vzpínajúci sa kôň, vpravo zelený z pažite vyrastajúci trs trávy,
vlajka obce má tri pozdĺžne pruhy ukončené cípmi v poradí farieb:
modrá /2/ 7, biela /3/7/ , zelená /2/7/
Obecná pečať: obec používa pečať s nápisom obec Stráža s erbom obce
Cirkev a náboženstvo
Takmer cca 100% obyvateľstva sú kresťania rímsko-katolíckeho vierovyznania.
Cirkevné stavby na území obce:
Kultúrno-historické pamiatky
Kaplnka Božie muky – na kopci nad obcou je zasvätená sv. Jánovi –krstiteľovi a predstavuje klasicistickú stavbu z konca 18. storočia. Predstavuje menší vežový objekt s nárožnými pilastrami na ktorých spočíva horná časť s otvorenými arkádami. Arkády majú nad oblúkmi profilovanú rímsu. Na streche je kovaný barokový kríž. V kaplnke je umiestnená socha sv Jána.
postavená v r. 1735 ,rekonštruovaná v r. 1990, 2008
Kaplnka Krista –kráľa v obci postavená v rokoch 1932-1933, v pseudogotickom slohu. Ide o obdĺžnikovú stavbu so sedlovou strechou s malou predstavanou vežičkou. Rekonštruovaná bola v rokoch 1989 a 2009.
Nová stavba s moderným architektonickým riešením umiestnená v strede obce:
Kostol s domom smútku dostavaný v r. 1996 zasvätený Sv. Gorazdovi. Spolupatrónmi kostola sú Sv. Cyril a Metod a Sedembolestná panna Mária.
Investorom stavby bol Obecný úrad Stráža. Finančné prostriedky na jeho stavbu boli zabezpečené: z rozpočtu obce, milodarmi od veriacich, od farského úradu Dolná Tižina, podnikateľov aj dobročinných organizácií.
