Obec patrila do majetku panstva Starého hradu Varín (pôvodný názov bol Varna). V prvej polovici 13.storočia mu patrilo územie na východe ohraničené Oravou, na juhu siahalo za rieku Váh, na západe po Kysucu a jeho severná časť bola totožná s poľkými hranicami.Hrad mal funkciu pohraničnej pevnosti Uhorska, chránil obchodnú cestu vedúcu popri Váhu z východu na západ a pravdepodobne bol aj mýtnou stanicou. Obyvvateľstvo Stráže spolu s ďalšími obcami bolo povinné rôznymi dávkami a službami, medzi inými aj vojenskou a zároveň vydržiavalo hradnú posádku.
Prvá písomná zmienka o obci Stráža je z 15. storočia presnejšie z roku 1439 v donančnej listine kráľa Albrechta, ktorou svojej manželke Alžbete daroval viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolice medzi ktorými bolo aj starohradské panstvo- je pravdepodobné, že obec existovala už skôr. Niektorí historici na základe názvu obce poukazujú na možnosť jej vzniku už pred 13.storočím. Táto skutočnosť však nie je archeologicky doložená. Z iného historického dokumentu, týkajúceho sa majetkovej deľby medzi Pongrácovcami, neskoršími majiteľmi panstva sa dozvedáme, že v obci v roku 1520 bolo 6 sedliakov, 2 pustné role a čo je dôležité, spomína sa tu existencia zákupného richtára. Túto skutočnosť časť historikov vysvetľuje tak, že obec v priebehu 15. storočia mohla z pôvodného domáceho zvykového práva prejsť na nemecké-tešínske právo, neskôr známe ako žilinské v rámci ődedinského práva a z toho vyplývajúcich výhod. Richtárska funkcia bola navyše voľne scudziteľná a tak zemepáni udeľovali dedičné richtárstvo buď ako odmenu za preukázané služby, alebo ho jednoducho predávali. Richtárovi prislúchala časť poplatkov z dávok dedinského obyvateľstva a pokút, bol prvostupňovým sudcom, z daňových poplatkov mu patril denár z každého 6. lánu (usadlosti). Dedinské obyvateľstvo malo právo na spoločné pasienky, na výrub dreva v lese a na rybačku. Najväčším prínosom pre postavenie poddaných v dedinách bolo presné vymedzenie povinností a platieb voči zemepánovi. Vzhľadom na skutočnosť, že obec bola ešte začiatkom 20. storočia typickou pasienkovo-roľníckou obcou a okolité dediny ako npr. Dolná Tižina, Belá a pod. sa dokázateľne riadili valašským právom, najpravdepodobnejšie je, že aj Stráža prešla na toto právo, alebo priamo vznikla valašskou kolonizáciou. Táto sa k nám začala šíriť koncom 14. storočia, nebola však jednotným prúdom ani etnicky ani časovo a tak pretrvala i do 16. storočia. Valasi boli pastieri. Svoje stáda kôz a oviec pásli na pasienkoch a holiach predtým hospodársky nevyužitých, preto k nim feudáli posielali svojich lokátorov. Dostávali do úžitku lesy, pasienky a niektoré výhody. Panstvu za to odvádzali peňažnú dávku, produkty z chovu a neplatili cirkevný desiatok ani štátnu daň. Neboli povinní ani robotami. Vykonávali iba niektoré strážne a vojenské povinnosti. Valašské osady mali preto určitú súdnu a správnu autonómiu, ktorá bola v rukách voleného richtára.
Názov obce:
V etnickom zložení obyvateľstva prevládal domáci prvok. Názov obce počas celej jej existencie si zachoval pôvodný slovenský, v staršom období pololatinský tvar.
V roku 1439 je to possessio seu villa Strase, v roku 1520 Zthrasa, v roku 1598 Ztrza v r. 1773 Strassa. Od roku 1808 sa stretávame so slovenskou formou Stráža. V úradnom rakúsko-uhorskom listinnom materiály sa používala pomaďarčená forma Sztrázsa, alebo preklad slovenského názvu – Nemesőr. Z 18.storočia je známa obecná pečať kruhová s priemerom 23 mm. V kruhopise je nápis SIGIL.P.SZTRAZA a kosoštvorec tvorený 9 bodkami. Centrom pečate je erbová figúra znázorňujúca koňa na pažiti.
Pôvodné obyvateľstvo a pôvodná architektúra
Obyvatelia sa živili salašníckym chovom oviec, prácou v lese, roľníctvom a chovom dobytka. Neúrodná pôda ich nútila hľadať si neskôr aj iné zdroje obživy. Dostatok vápenca v okolí neďaleko Varína a v Nezbudskej Lúčke podnietil vznik vápenkárstva. Stráža bola potočnou dedinou z časti s nepravidelnou zástavbou. Sídelnou osou sa stal potok Varínka, ktorý určoval radenie obytných i hospodárskych jednotiek. Zrubové hospodárske stavby stáli vo dvoroch voľne cez cestu oproti obytným domom. 18. storočie znamenalo pre obec istý rozvoj, keďže v roku 1784 mala už 30 domov, v ktorých žilo 33 rodín, čo predstavovalo 208 obyvateľov. Pozvoľný rast pokračoval i v 19. storočí npr. v r. 1828 štatistiky uvádzajú 34 domov a 315 obyvateľov.
Pôvodnú drevenú architektúru dediny zničil veľký požiar ktorý vypukol 3.apríla 1910 v neskorých nočným hodinách. Vzhľadom na to, že základným stavebným materiálom väčšiny objektov bolo drevo, rýchlo sa rozšíril. Ohňu padlo za obeť 27 obytných domov a viac ako 60 hospodárskych stavísk, množstvo dobytka, obilia, krmivo a podobne. Celková škoda bola vyčíslená na viac ako 100 000,- korún. Takmer tri štvrtiny obyvateľov obce sa ocitlo bez strechy nad hlavou, osobného majetku a hrozil im hlad. Predstavenstvo obce sa rozhodlo obrátiť na ministerstvo vnútra so žiadosťou o udelenie dlhodobej bezúročnej pôžičky vo výške 60 000,- korún, pričom dlžníkom sa mala stať obec, ktorá by počnúc 1. novembrom 1911 každoročne splácala finančnú čiastku v takej výške, aby celková suma bola vrátená počas 20 rokov. Pôžička sa rozdelila medzi 30 najviac postihnutých rodín –pohorelcov. Poskytla ju žilinská úverová banka akc. spol. Stavebné práce boli zverené firme Karol Grün a synovia. Novovypracovaný plán Stráže z dôvodov protipožiarnej prevencie predpokladal výstavbu murovaných troj-priestorových domov so sedlovou strechou s valbou a murovaným štítom s väčšími dvojitými oknami i dverami. Jeho realizáciou sa celkovo zlepšili hygienické pomery a podmienky bývania. Aj hospodárske budovy dostali murované a železobetónové časti. Stavebný materiál piesok, štrk z potoka Varínka použitý na stavbu mali pohorelci zdarma. Rovnaké nariadenie platilo aj na skaly získané z okolia. Podľa dohody obecného predstavenstva so stavebnou firmou mala byť výstavba hospodárskych budov ukončená do 1. augusta a rekonštrukcia celej dediny do 1. novembra 1910. 18. októbra však firma Grün a synovia hlásila, že práce ukončia do 25. októbra 1910. Obnova obce sa skončila.
Ľudový odev: Nosil sa tu variant ľudového odevu – kroja ako v Terchovej
